Atrofia | → | chradnutie, zmenšenie, zakrpatenie poškodenie štruktúry orgánu v zmysle jeho zmenšenia, pričom dochádza aj k zníženiu jeho funkcie |
História nemocnice v Prešove siaha do 15. storočia v podobe mestských kúpeľov ktoré vykonávali prace podobne nemocnici . V 18. a 19. storočí už existovala na nemocnica s nízkou kapacitou postelí. Myšlienka na založenie novej nemocnice vznikla po voľbách v roku 1926, kedy víťazné politické strany v meste navrhli jej výstavbu, pričom vychádzali z nedôstojných pomerov a priestorov vtedajšej nemocnice. V krátkom čase bola vybraná lokalita zvaná Slnečný breh časti Prešova – Táborisko. Išlo o najvyššie položenú časť mesta. Dňa 28. 10. 1928 bol položený základný kameň a koncom roka 1934 bola nemocnica dokončená. Po slávnostnom odovzdaní nemocnice v decembri 1934, ktorá bola pomenovaná po prvom československom prezidentovi, T. G. Masarykovi, začala prevádzka nemocnice v januári 1935. Nemocničný komplex tvorilo 7 budov. 2 pavilóny boli pre posteľovú časť – terajší hlavný pavilón a ORL pavilón (kde bolo detské oddelenie). Súčasťou nemocničného komplexu boli prevádzkové a hospodárske budovy – vrátnica, kuchyňa, práčovňa, koniareň, garáž,
Nemocnica mala oddelenie chirurgie, kožné, interné, infekčné, pre liečbu tuberkulózy a prosektúru, pitevnú a dezinfekčnú stanicu. Nemocnica mala 320 postelí a 120 pracovníkov, z ktorých bolo 14 lekárov a 36 ošetrovateľských pracovníkov. Ošetrovateľskú činnosť doplňovali rehoľné sestry. Dopravu do nemocnice zabezpečovala záchranná stanica Červeného kríža. Okrem tejto nemocnice pôsobila v Prešove aj Vojenská nemocnica na terajšej Reimanovej ulici.
Prešovskú nemocnicu zasiahla aj vojna, koncom roka 1944 a začiatkom roka 1945. Pre priblíženie frontovej línie pri ústupe nemeckej armády od Dukly bolo potrebné väčšiu časť nemocnice so zariadeniami, pacientmi a zamestnancami evakuovať do Liečebne Vyšné Hágy. Menšia časť nemocnice s ťažšími chorými zostala v Prešove pod vedením povereného riaditeľa dr. Hečka. Pri bombardovaní a náletoch bola časť nemocničného areálu poškodená. Po oslobodení Prešova na jar 1945 sa personál, zariadenia a prístroje nemocničných oddelení vrátili do Prešova. Po vedení vynikajúceho riaditeľa dr. Rojkoviča a pri heroickom úsilí zamestnancov sa podarilo obnoviť prevádzku nemocnice a začať povojnovú obnovu.
V povojnových rokoch sa nemocnica postupne rozrastala. Pribudli nové pavilóny, oddelenia a pracoviská. Rozšírili sa služby v línii 1. kontaktu v teréne a na poliklinikách. Dobudovanie nemocnice začalo v rokoch 1947 – 1948 – TBC pavilón, od roku 1958 neurologický a psychiatrický pavilón, neskôr pavilón pre interné choroby, v ďalšom období pavilón OKB, RZP, pavilón GRO a chirurgický pavilón. V poslednom období to bol detský pavilón. Nemocnica sa na čas rozrástla aj o zdravotnícke zariadenie po armáde – bývalej vojenskej nemocnice na spomínanej terajšej Reimanovej ulici kde boli v rokoch 1960 -1988 oddelenia chirurgických disciplín, poliklinika a SRZP.
V roku 1947, v rámci reorganizácie zdravotníctva, vznikol Krajský ústav národného zdravia, ktorého súčasťou sa stala aj nemocnica a tiež malá mestská nemocnica v areáli bývalej Vojenskej nemocnice Po vzniku okresu Prešov v roku 1960 bol zriadený Okresný ústav národného zdravia, ktorého najväčším zdravotníckym zariadením sa stala Nemocnica s poliklinikou. Táto zaznamenala v ďalších rokoch výrazný rozvoj, najmä vo výstavbe nových nemocničných objektov. V roku 1963 bol do prevádzky uvedený neurologický pavilón, v ktorom vykonávalo svoju činnosť aj oddelenie rehabilitácie, v roku 1965 bol dokončený pavilón psychiatrie, v roku 1967 pavilón interného oddelenia, v roku 1981 geriatrický pavilón so začlenením viacerých nemocničných oddelení, v roku 1986 pavilón klinickej biochémie a v roku 1989 chirurgický monoblok, kde boli lokalizované chirurgické a operačné oddelenia, ako aj oddelenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, anestéziologické a resuscitačné oddelenie a ďalšie pracoviská. V roku 1993 bola ukončená výstavba pavilónu ťažkých žiaričov a v roku 2002 výstavba detského pavilónu.
V roku 1971 bola Nemocnica s poliklinikou zaradená ako nemocnica 3. typu, čo v tej dobe zodpovedalo úrovni fakultných nemocníc, poskytovala špecializované služby pre spádové okresy severovýchodnej časti Slovenska.
Naša nemocnica sa prechodne stala najväčšou nemocnicou v SR s počtom vyše 2 500 zamestnancov a počtom 1536 postelí a najväčšou zamestnávateľskou organizáciou v Prešovskom samosprávnom kraji. To všetko nemocnica prežila a neustále rástla a rozvíjala sa.. čo neprežila je demokracia ktorá nastala po roku 1989 a z majestát-neho krásne udržiavaného areálu z nádherným parkom pod gesciou uznávaného záhradníka starého Prešovčana pána Tatarku sa začalo ukrajovať a uberá sa rôznych okolnosti do dnes. Hovorí sa že časť neurologickej budovy bola predaná medzi Vianocami a Silvestrom aby sa dodržalo oznámenie o predaji ale aby ho nikto nevidel … dnes ani nikto presne nevie čo ešte patri do areálu nasej nemocnice a čo už žiaľ nie, no v areáli už môžeme vidieť niekoľko tabúľ z nápisom súkromný pozemok nevstupovať.
Nemocnica prežila morové epidémie vojnu komunizmus no neprežila demokraciu, takto sa šafári z dedičstvom po našich predkov ktorý ju budovali údajne dobrovoľne aj cez povestne pracovne soboty počas éry socializmu, prichádzame o kus dejín nášho mesta, nemocnica nemá vlastnú kuchyňu , zdravotnú dopravu ani údržbu ,nemá tety upratovačky ,práčovňu ..perie sa v Maďarsku pokiaľ viem, strava sa dováža nemá vlastnú dialýzu nemá vlastnú nukleárnu medicínu ani magnetickú rezonanciu, jedno s prvých špičkových oddelení – pľúcne oddelenie aj padlo ako jedno s prvých , veľa iného čo naši predchodcovia vybudovali čo bolo ziskovými oddeleniami no už vytvára zisk niekomu inému a na rad prišli aj pozemky a budovy súčasti nemocnice mimo areálu ako vojenská nemocnica či budova posudkového lekárstva a rôzne vysunuté pracoviska už nie sú ani len históriou keďže slúžia v súkromných rukách na úplne iné účely, naša Prešovská nemocnica sa pod ruskom demokracie scvrkáva rapídnym tempom čo je ľudom na plač ako sa dá ničiť drancovať za par rokov to čo sa budovalo desiatky as stovky rokov. Neviem o tom aby v Prešovskom kraji pribudlo o tretinu viac nemocníc alebo rapídne ubudlo pacientov a preto mi tieto kroky posledných vedení nemocnice nedávajú žiadny zmysel vám áno ?
Literatúra 1. OMELKA, Š. O stavbe okresnej nemocnice v Prešove. In Šariš, 15, 1934 2. LIESKOVSKÝ, R. Okresná nemocnica v Prešove hotová! In Šariš, 10, 1934 3. FARBAKY, M. Prehľad vývoja zdravotníctva v Pre- šove. In Lekársky obzor, 18, 1969 4. BIROŠ, P., SOTÁK. J., LINKESCH, W., GOČ. V. Sedemdes www.fnsppo.sk
++++++++++++++++++++++++++++++ ...
Celá debata | RSS tejto debaty